Existujú prísady a kombinácie v jedlách, ktoré spôsobujú takú túžbu a závislosť ako návykové drogy. Vedecký výskum prináša informácie o tom, že priemyselne spracované potraviny plné cukru, tuku a soli vytvárajú biologickú závislosť (bez srandy!).

SOĽ, CUKOR, TUK A MLIEČNE VÝROBKY

Tieto ingrediencie v rôznej kombinácii spôsobujú nával dopamínu. Dopamín je jeden z neurotransmiterov, ktoré majú priamy vplyv na to, ako sa cítime. Chemická závislosť vzniká tak, že nejaká látka spôsobí väčšie uvoľnenie dopamínu, serotonínu alebo endorfínu (neurotransmiterov) v mozgu. To vyvoláva príjemný pocit a úľavu od problémov. Keď už sa vyvolávajúca látka minie, telo nie je schopné tvoriť toľko dopamínu, serotonínu, alebo endorfínu ako predtým. Vtedy nastupuje „depresia“.

Na presný recept na prípravu návykového jedla by sme sa mohli spýtať veľkých výrobcov potravín. Samozrejme, svoje interné informácie o spôsobe, akým kombinujú ingrediencie a vyrábajú návykové potraviny odmietli poskytnúť, aj napriek žiadostiam výskumníkov. V ich záujme je vyvolať v spotrebiteľovi pocit „mmm, tohoto si proste musím dať ešte ďalší kúsok!“

Jedna z návykových kombinácií je cukor + soľ. Spolu vytvárajú veľmi silnú chuť a zvýrazňujú aj ostatné chuti v jedle. Túto kombináciu nájdeme vo všetkých fast-foodových jedlách, tyčinkách, ale aj v nápojoch. Napríklad v kole je vraj okrem cukru aj veľa soli. Používa sa ešte v kombinácii s tukom napríklad v sladkostiach, koláčoch, alebo omáčkach.

V podstate je to vo všetkom, čo chutí extrémne dobre. Keď si od týchto prehnaných chutí človek dá na chvíľu pauzu a potom si dá napríklad nejakú sladkosť, nechápe ako to mohol jesť. Je to prisilné. Mám to vyskúšané na horalkách. Prvá polovica horalky po dlhšom čase sa mi zdá príšerne sladká. V druhej polke už sa obzerám po cukorničke a na konci vôbec necítim, že je sladká.

Mliečne veci v kombinácii s inými potravinami sú tiež dosť návykové. Po cukre, je to asi druhá vec, ktorú je najťažšie opustiť. Dôvod prečo sa vegetariáni nestávajú ľahko vegánmi, je podľa Garyho Yourofskeho vlastne syr. To je kombinácia soľ a mlieko, ktorá je veľmi chutná.

ZÁVISLOSŤ NA JEDLE A ČO S ŇOU

Keď sa nad tým zamyslím, je to rozumné vysvetlenie existencie Mac Donaldu. Prečo by inak toľko ľudí jedlo nechutné a drahé jedlo, ak nie preto, že je návykové? Teoreticky by takáto reštaurácia mala dávno skrachovať, ale ona naopak prekvitá.

Nie je to vinou nedisciplinovanosti stravníkov, ale toho, že sa chytili na háčik potravinovej závislosti.  Silné povahy dokážu s potravinovou závislosťou seknúť zo dňa na deň, čo je v konečnom dôsledku najjednoduchší spôsob. Silná túžba čoskoro úplne zmizne.

Chuťový zážitok si však nemusíme odriekať. Namiesto stolovej soli môžme  na ochutenie jedál použiť zdravú himalájsku soľ. S cukrom je to horšie, lebo sa mu prakticky nedá vyhnúť, ale dá sa postupne obmedziť. A všímať si obsah cukru v hotových výrobkoch! Za povšimnutie stojí aj to, akú časť obsahu balenia pokladá výrobca za jednu porciu. Napr. veľmi vtipné je, že na 0,5l kole alebo kofole (pravdepodobne aj ďalších sladkých nápojoch) je ako porcia určených 250ml. A tak sa dočítame, že v jednej porcii koly je 29% dennej doporučenej dávky cukru. Už to je dosť, ale v skutočnosti po vypití celej fľašky = 0,5l máme za sebou už 58% dennej dávky cukru.

Existujú aj zdravšie alternatívy cukru, ktorými sa dá dobre nahradiť v kuchyni. Napríklad prírodné sladidlá ako stévia, xylitol, erythritol, sirup z agáve, ovocie, med. Dobré tuky z rastlinných olejov lisovaných za studena, rýb, orieškov, avokáda, namiesto prepáleného oleja z hranoliek, či umelohmotných margarínov, sú chutné a nespôsobujú závislosť.

Bez závislosti je človek viac sám sebou a to stojí za trochu premýšľania pri výbere jedla!